V dňoch 22. až 26.mája sa žiaci tretieho a štvrtého ročníka zúčastnili v Škole v prírode Krahule v srdci Kremnických vrchov.
V pondelok ráno nás autobus vysadil v Tramptárii, v jedinom detskom kráľovstve na Slovensku, a z detí sa razom stali princovia a princezné a z pani učiteliek, hoci neustále nosili športové oblečenie a boli tými najväčšími fanúšikmi a pomocníkmi svojich zverencov, sa stali pani grófky.
Hneď v prvý večer nás čakal veľmi pekný kultúrno-zábavný program – Korunovácia kráľa a kráľovnej. Každá detská skupina mala na korunovácii vystúpiť a prezentovať svoj vlastný erb, názov skupiny a osobný bojový pokrik. Náš erb pozostával z píly, ktorá sa nachádza v erbe našej obce, z ceruzky, ktorá sa nachádza v erbe našej školy a z usmiateho smajlíka, lebo v našej škole je veselo a radi sa spolu smejeme. Našu skupinu sme nazvali Hvozdníci a pokrik sme si spoločne vymysleli takýto:
Do Krahúľ pri Kremnici prichádzajú Hvozdníci.
Škola, čo je v prírode, prispieva nám k pohode.
Hurá! Hurá! Jupí! Jej! Hraj sa! Uč sa! A s nami smej!
O kopec zábavy a dni plné hier, súťaží a dobrodružstiev sa starali animátori, či vlastne dvorné dámy a udatní rytieri. Malí dvorania si pod ich vedením a za silného povzbudzovania svojich „grófiek“ vyskúšali svoju zručnosť v kráľovských remeslách, ako sú lukostrelba, tanec, jazda na koni, jazda na autíčkach Plasma car, maľovanie, šperkárstvo, futbal, hokejbal či vybíjaná. Za úspechy v jednotlivých kráľovských remeslách získavali deti tramptáre, rozprávkové platidlo. Zúčastnili sme sa aj niekoľkých príjemných turistických prechádzok, počas ktorých deti lúštili rôzne hádanky a kvízové otázky, za čo sme opäť získavali tramptáre. Počas celého týždňa v Tramptárii súťažilo a zbieralo tramptáre okolo dvesto detí. Hvozdníci boli úplne najmenšou skupinou, čo dosť výrazne sťažovalo zbieranie tramptárov. Nevzdávali sme sa a o to urputnejšie a usilovnejšie sme sa púšťali každý deň do ich zbierania. A predstavte si! Hvozdníci sa stali víťazným tímom. Naše prekvapenie a následná radosť bola obrovská.
Školu v prírode, aj keď občas pred spaním padla nejaká tá slzička smútku za rodičmi, či nás sem tam trošku potrápilo zdravíčko, sme si všetci veľmi užili, strávili sme týždeň v krásnej prírode, medzi milými ľuďmi, spolupracovali sme spolu ako dobrá parta a naučili sme sa jednu dôležitú vec: „Nezáleží na veľkosti, ale na odhodlaní.“ Kiež táto nadobudnutá životná múdrosť bude sprevádzať našich „Hvozdníkov“ pri plnení ich cieľov počas celého života.
Grófky Renáta + Helena